Protipožiarne nátery sa osvedčili pri rôznych projektoch. Sú najlepším riešením vtedy, keď ide o estetiku, funkčnosť a rozmery.

Využitie protipožiarnych náterov

V posledných rokoch zmenil vývoj nových materiálov a stavebných technológií spôsob, akým sú budovy projektované. Namiesto sústredenia sa na predpisy musia projektanti zvládnuť výber medzi rôznymi metódami protipožiarnej ochrany, aby znížili riziko požiaru v budove pod istú číselnú hodnotu. Jeden z hlavných cieľov projektu v oblasti požiarnej bezpečnosti je stabilita konštrukcie. To znamená, že konštrukcia budovy si musí udržať svoju nosnosť najmenej po dobu nutnú k evakuácii ľudí a zásahu hasičov.

Ako sa správajú oceľové konštrukcie počas požiaru

Oceľové konštrukcie sú dnes uznávané kvôli ich flexibilite, vďaka ktorej pri stavbe sa dajú zavádzať nové architektonické inovácie a tvary. Rozšírené využívanie ocele pri stavbe konštrukcií výškových a iných komplexných budov si vyžaduje bližšie sa pozrieť na jej požiarnu odolnosť. Mechanické vlastnosti ocele sú silne ovplyvnené teplotou, pričom už pri pomerne nízkych teplotách (400-600 °C) dochádza k ich prudkému zhoršeniu. Oceľový nosník vystavený ohňu je zvyčajne odolný menej než 30 minút, čo výrazne nižšie číslo než všeobecne vyžadovaná trieda odolnosti 60-90 minút.

Metódy protipožiarnej ochrany

Z tohto dôvodu je nutné chrániť nosné konštrukcie metódami, ktoré zvyšujú ich požiarnu odolnosť. Najčastejšie používané metódy na požiarnu ochranu ocele sú ochranné nátery a protipožiarne dosky. Aj keď protipožiarne dosky výrazne zlepšujú únosnosť zaťaženia, často nie sú vhodné v prípadoch, kedy je dôležitá estetika či zachovanie voľného priestoru. Preto sa protipožiarne nátery čoraz viac presadzujú ako prostriedok pre zabezpečenie požiarnej odolnosti konštrukcií. Nátery nezaberajú priestor, čo je dôležitým faktorom ako pri priemyselnom použití, tak aj v obytných stavbách. Ak je dôraz kladený na estetiku, protipožiarne nátery umožňujú realizáciu požiarne odolných kombinácií skla s oceľovou konštrukciou – bez zaťaženia konštrukcie dodatočnými panelmi. Protipožiarne nátery sa dajú aplikovať aj na drevených paneloch, ako napríklad na fotografii nižšie:

Najväčšou nevýhodou protipožiarnych náterov je, že nie sú vhodné v situáciách, kedy je požadovaná trieda požiarnej odolnosti príliš vysoká, konkrétne nad 90 minút. Aj keď niektoré nátery udávajú odolnosť 120 minút, je nutné aby boli správne nanesené – väčšinou vo viacerých vrstvách. Problém vzniká pri dlhých oceľových prvkoch, ktoré majú nízku požiarnu odolnosť a vyžadujú vyššiu úroveň ochrany. V týchto prípadoch sú lepším riešením protipožiarne dosky či panely, ktoré umožnia dosiahnuť vysokú únosnosť zaťaženia. Niektoré nátery, okrem ich základnej funkcie (zvýšenie triedy požiarnej odolnosti), poskytujú aj ďalšie užitočné funkcie ako napríklad redukovanie dymu či horiacich kvapôčok.

Ako fungujú protipožiarne nátery

Protipožiarne nátery fungujú na nasledujúcom princípe: pri stúpaní teploty vyvolanom požiarom začne náter zväčšovať svoj objem a tak vytvorí hrubú vrstvu, ktorá chráni prvky konštrukcie pred vysokou teplotou a ohňom. Expandovanú vrstvu tvorí zuhoľnatená hmota, ktorá obsahuje množstvo bublín. Po expanzii táto vrstva chráni oceľový prvok od okolitého prostredia s vysokou teplotou, a tak zabraňuje nahrievaniu ocele. Správna aplikácia náteru je vrcholne dôležitá. Príliš tenká vrstva by nemusela poskytnúť adekvátnu ochranu, a naopak nepravidelne rozmiestnené viaceré vrstvy by mohli spomaliť expanziu a teda znížiť efektivitu ochrany.